VEĽKONOČNÝ PONDELOK je posledný deň kresťanských sviatkov Veľkej noci, spojený s tradičnými obyčajmi oblievania a šibania. Do polovice 20. storočia bolo na západnom Slovensku rozšírené šibanie (šlahačka, šibačka) korbáčom z ôsmich spletených vŕbových prútov, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, poliatie vodou z vedra či hrnčekom, postriekanie voňavou vodou). Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe obyčajové praktiky. Šibať a polievať či kúpať začínali buď už od nedele popoludnia alebo od polnoci na pondelok, alebo od pondelňajšieho svitania. Obchôdzky po domoch (mládenci chodili aj v skupinách v sprievode muziky) boli odmenené pohostením i peniazmi. Menší chlapci, pre ktorých bol vyhradený predovšetkým pondelok, polievali okrem dievčat aj gazdinú. Za odmenu dostali vajíčka, koláč, prípadne drobné peniaze. V niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali, pričom využívali stretnutia vonku a nedostávali nijakú odmenu. Spoločným zvykom, ukončujúcim obdobie Veľkej noci, boli na celom území Slovenska tanečné zábavy (prvé po pôstnom období), ktoré usporadúvala dospelá mládež v pondelok či v utorok večer.
OBLIEVANIE – pôsobenie tekutinou na osoby, zvieratá a predmety s cieľom reálne alebo symbolicky preniesť na ne vlastnosti tekutiny, prípadne overiť ich schopnosti. Oblievanie bolo tradičným ochranným, očistným, plodonosným, liečebným úkonom, spätým s rozličnými obradmi. Najčastejšie sa oblievalo vodou. Na zabezpečenia zdravia sa ľudia oblievali na začiatku zimy a jari. Oráča, kosca i žnicu obradne obliali pred začiatkom poľných prác, aby boli svieži a silní. Manželov pred svadobnou nocou obliali, aby bolo ich manželstvo plodné. Oblievanie v zimnom i jarnom období, pri prvej orbe, kosbe, žatve malo i očistný význam. Prvkom hier pri mŕtvom bolo oblievanie vodou symbolizujúcou život. V obyčajoch remeselníkov i v beániách bolo oblievanie vodou skúškou otužilosti nových učňov a študentov. V liečebných, ale i škodiacich praktikách sa na oblievanie – okrem vody – používali aj rozličné odvary.
ŠIBANIE je magický úkon rozšírený v tradičných roľníckych spoločenstvách, ktorý napodobením bitia a použitím zeleného prútika mal zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia, sily. Vyskytuje sa v kalendárnom obyčajovom cykle (na Mikuláša, Mláďatká, Veľkonočný pondelok) a v pracovných obyčajoch (prvý výhon dobytka, obzeranie obilnín).