AMFO 2020 – virtuálna prehliadka

Regionálna súťaž amatérskej fotografickej tvorby
pre Košice a Košice-okolie

sa prispôsobila súčasnej situácii poznačenej pandémiou koronavírusu. Súťaž pozostávajúca zvyčajne z hodnotenia diel odbornou porotou a výstavou najlepších diel sa tentokrát konala elektronicky. Výsledkom je virtuálna výstava, ktorou sa môžu záujemcovia poprechádzať a vychutnať si výber 100 fotografií s rôznorodou tematikou od všetkých autorov, ktorí sa do súťaže zapojili.

AMFO 2020 – virtuálna prehliadka (na výstave sa pracuje)

Do tohoročnej súťaže sa zapojilo 38 autorov s neuveriteľným počtom takmer 300 fotografií. Okrem zaslania svojich diel v tlačenej forme, prihlásili autori svoje fotografie aj elektronicky. To umožnilo osloviť do poroty aj odborníkov zo zahraničia.  Vo svete online nie je vzdialenosť žiaden problém a tak mohol hodnotiť diela medzinárodný tím zložený z vyspelých fotografov: Cosmin Berghean, Mediaș, /Rumunsko/, Pavol Kočiš AFIAP, Košice /Slovensko/ Lukáš Macek, Žilina /Slovensko/. Zaslané diela sa hodnotili bodovým systémom v jednotlivých vekových skupinách do 16 rokov, od 16 do 21 rokov a nad 21 rokov  ako aj v kategóriách čiernobielej a farebnej fotografii, multimediálnych prezentáciách a cykloch a seriáloch. Najviac prihlásených autorov v počte 19 bolo vo veku nad 21 rokov, v mládežníckej skupine súťažilo 15 autorov a v najnižšom počte sa do súťaže zapojili 4 autori vo veku do 16 rokov.

Ocenené fotografie, s dosiahnutým najvyšším počtom bodov spĺňali umelecké aj technické kritéria, nechýbala im originalita, dostatočne zaujímavý obsah či koncept diela. Porota sa rozhodla udeliť najlepším autorom a ich dielam ceny bez určenia poradia a čestné uznania. Hlavnú cenu súťaže AMFO 2020 obhájil 17 ročný študent Dávid Šipoš s fotografiou Stanica.

Medzi najúspešnejších autorov v najmladšej vekovej skupine patria :
Diana Baňačkai, Klára Čabarová, Diana Tall .

V skupine stredoškolákov a mládeže od 16 do 21 rokov ocenila porota tvorbu :
Petra Baraniča, Lukáša Bičkoša, Adama Bielika, Kristíny Radáčiovej, Natálii Toporkovej, Radovana Vaľuša, Bianky Ézsölovej, Doroty Jedinákovej, Veroniky Lefkovičovej, Dávida Šipoša. 

Kvalitatívne najhodnotnejšie diela s najvyšším počtom prihlásených autorov a diel boli vo vekovej skupine autorov nad 21 rokov. Mnohí z nich patria medzi tých najúspešnejších nielen na súťažiach v rámci Slovenska, ale aj na medzinárodných súťažiach, kde získavajú ocenenia :
Ľubica Kremeňová, Daniel Pastucha, Jozef Fekete, Štefan Lipták, Róbert Parnica, Nicol Urbanová, Ján Šimko, Emília Verbová, Eva Kecseyová.

Do krajského kola súťaže tak postupujú najlepšie ohodnotené diela v celkovom počte 100 čiernobielych a farebných fotografií, 6 cyklov a seriálov a 1 multimediálna prezentácia od 31 autorov. Krajská súťaž a výstava je plánovaná v termíne od 23.7.- 23.8. v Spišskej Novej Vsi, celoštátna sa uskutoční na jeseň v Nitre.

Z dôvodu zatvorenia výstavných priestorov sa slávnostné otvorenie regionálnej súťaže ani samotné vystavenie diel, či rozborový seminár s porotou nemohli uskutočniť. Záujemcom o tento druh umenia sprostredkujeme od 7.mája diela autorov virtuálne na web stránkach www.kcubar.sk a na FB.

Všetkým autorom z Košíc, ale aj z celého Košického kraja želáme v ďalších kolách tejto prestížnej súťaže a výstavy veľa úspechov.

Výsledky 

Postup diel na krajskú súťaž

Séria dokumentárnych filmov

Pamätáte si šicKE-košicKE?

Podujatie s podtitulom Stretnutie priateľov folklóru sa konalo 11. októbra 2019. Súčasťou bohatého programu bolo aj premietanie dokumentárnych filmov s tematikou tradičnej ľudovej kultúry.

V nasledujúcich dňoch Vám prinesieme tieto filmy.

Nasledujúcim dokumentom bude dielo z produkcie Centra tradičnej kultúry v Myjave s názvom Slamienkár.

Prajeme príjemné pozeranie!

https://www.youtube.com/watch?v=9PEU2UQd2GI

Aktuálne zaujímavosti z oblasti astronómie

V poslednej dobe v nočných hodinách sa na nás pracovníkov hvezdárne a planetária Medzev, pracovisko KCÚBaR, často telefonicky obracajú pozorovatelia nočnej oblohy s otázkami, čo práve videli na oblohe. Vraj to boli jasné svetelné objekty, ktorých napočítali od 20 do 30 kusov.

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Americká spoločnosť Elona Muska SPACE X vypúšťa satelity. Dňa 22.4.2020 vypustila do vesmíru ďalších 60 družíc Starlink. V najbližších večeroch okolo 20:30 h ich bude možné za priaznivých pozorovacích podmienok vidieť aj nad našimi hlavami. 

Významné narodeniny

Hubblov kozmický teleskop je najväčší orbitálny zrkadlový teleskop, predstavuje najväčší prínos k pozorovacej astronómii v histórii.

Hubblov vesmírny ďalekohľad, alebo tiež Hubblov teleskop vyniesol na obežnú dráhu Zeme raketoplán Discovery, ktorý odštartoval z mysu Canaveral 24. apríla 1990, práve dnes oslavuje 30. narodeniny!

Séria dokumentárnych filmov

Pamätáte si šicKE-košicKE?

Podujatie s podtitulom Stretnutie priateľov folklóru sa konalo 11. októbra 2019. Súčasťou bohatého programu bolo aj premietanie dokumentárnych filmov s tematikou tradičnej ľudovej kultúry.

V nasledujúcich dňoch Vám prinesieme tieto filmy.

Nasledujúcim dokumentom bude dielo pána Vladimíra Kružica s názvom Mole a hrdza.

Prajeme príjemné pozeranie!

https://www.youtube.com/watch?v=KqNf1hDnGcI&t=60s

Séria dokumentárnych filmov

Pamätáte si šicKE-košicKE?

Podujatie s podtitulom Stretnutie priateľov folklóru sa konalo 11. októbra 2019. Súčasťou bohatého programu bolo aj premietanie dokumentárnych filmov s tematikou tradičnej ľudovej kultúry.

V nasledujúcich dňoch Vám prinesieme tieto filmy.

Ďalším z nich bude opäť dielo pána Ľubora Patscha s názvom Tradičný odev z Podpoľania.

Prajeme príjemné pozeranie!

https://youtu.be/X7hGR8uzZzU

Séria dokumentárnych filmov

Pamätáte si šicKE-košicKE?

Podujatie s podtitulom Stretnutie priateľov folklóru sa konalo 11. októbra 2019. Súčasťou bohatého programu bolo aj premietanie dokumentárnych filmov s tematikou tradičnej ľudovej kultúry.

V nasledujúcich dňoch Vám prinesieme tieto filmy.

Prvým z nich bude dielo pána Ľubora Patscha s názvom Štefan Siváň z Babína.

Prajeme príjemné pozeranie!

http://youtu.be/vBUPkonJxcg

Miroslav KOTORA – virtuálna prehliadka výstavy

sa svojou tvorbou zaraďuje medzi popredných súčasných výtvarníkov. Ponúkame vám výber z jeho tvorby, ktorú naposledy prezentoval v poľskom Rzeszowe. Hoci pre šíriacu sa pandémiu koronavírusu bola jeho výstava v priestoroch WDK (Wojewódzki Dom Kultury) sprístupnená iba niekoľko dní, tešila sa veľkému záujmu širokej verejnosti.

Miroslav Kotora – virtuálna prehliadka

V jeho obrazoch sa prelínajú výtvarné kreácie mestských motívov rodných Košíc s početnými pohľadmi na obec Kostoľany nad Hornádom či Družstevnú pri Hornáde, no nechýbajú ani zátišia  či figurálna tvorba inšpirovaná športovou tematikou, ktorá mu je veľmi blízka. V neposlednom rade ovplyvnila jeho maliarsku tvorbu aj súčasná situácia zasiahnutá šíriacim sa vírusom, ale aj prisťahovalectva, čo sa odzrkadlilo v tematike  obrazov ČAKANIE NA VAKCÍNU, KORONAVÍRUS, IMIGRANTI a ďalšie.

Viac o autorovi na : https://wp.kcubar.sk/2020/02/17/miroslav-kotora-v-zajati-farieb/
Foto z vernisáže výstavy V zajatí farieb v Rzeszowe, 2.3.2020

Foto : Archív WDK Rzeszow, Peter Záhumenský

Veľkonočný pondelok

VEĽKONOČNÝ PONDELOK je posledný deň kresťanských sviatkov Veľkej noci, spojený s tradičnými obyčajmi oblievania a šibania. Do polovice 20. storočia bolo na západnom Slovensku rozšírené šibanie (šlahačka, šibačka) korbáčom z ôsmich spletených vŕbových prútov, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, poliatie vodou z vedra či hrnčekom, postriekanie voňavou vodou). Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe obyčajové praktiky. Šibať a polievať či kúpať začínali buď už od nedele popoludnia alebo od polnoci na pondelok, alebo od pondelňajšieho svitania. Obchôdzky po domoch (mládenci chodili aj v skupinách v sprievode muziky) boli odmenené pohostením i peniazmi. Menší chlapci, pre ktorých bol vyhradený predovšetkým pondelok, polievali okrem dievčat aj gazdinú. Za odmenu dostali vajíčka, koláč, prípadne drobné peniaze. V niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali, pričom využívali stretnutia vonku a nedostávali nijakú odmenu. Spoločným zvykom, ukončujúcim obdobie Veľkej noci, boli na celom území Slovenska tanečné zábavy (prvé po pôstnom období), ktoré usporadúvala dospelá mládež v pondelok či v utorok večer.

OBLIEVANIE – pôsobenie tekutinou na osoby, zvieratá a predmety s cieľom reálne alebo symbolicky preniesť na ne vlastnosti tekutiny, prípadne overiť ich schopnosti. Oblievanie bolo tradičným ochranným, očistným, plodonosným, liečebným úkonom, spätým s rozličnými obradmi. Najčastejšie sa oblievalo vodou. Na zabezpečenia zdravia sa ľudia oblievali na začiatku zimy a jari. Oráča, kosca i žnicu obradne obliali pred začiatkom poľných prác, aby boli svieži a silní. Manželov pred svadobnou nocou obliali, aby bolo ich manželstvo plodné. Oblievanie v zimnom i jarnom období, pri prvej orbe, kosbe, žatve malo i očistný význam. Prvkom hier pri mŕtvom bolo oblievanie vodou symbolizujúcou život. V obyčajoch remeselníkov i v beániách bolo oblievanie vodou skúškou otužilosti nových učňov a študentov. V liečebných, ale i škodiacich praktikách sa na oblievanie – okrem vody – používali aj rozličné odvary.

ŠIBANIE je magický úkon rozšírený v tradičných roľníckych spoločenstvách, ktorý napodobením bitia a použitím zeleného prútika mal zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia, sily. Vyskytuje sa v kalendárnom obyčajovom cykle (na Mikuláša, Mláďatká, Veľkonočný pondelok) a v pracovných obyčajoch (prvý výhon dobytka, obzeranie obilnín).

Veľkonočná nedeľa

VEĽKONOČNÁ NEDEĽA je deň, v ktorom kresťania slávia zmŕtvychvstanie ukrižovaného Krista. V mnohých oblastiach Slovenska bolo v tento deň sviatkov Veľkej noci zaužívané svätenie jedál prinášaných do kostola (na juhozápadnom Slovensku nazývané ako posvácka baránka). Jedlo sa konzumovalo spoločne a rovnako slávnostne ako na Štedrý večer: stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila vopred všetko tak, aby počas jedenia nemusela vstávať. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda delil medzi všetkých prítomných. Potom sa jedlo mäso, prípadne namiesto šunky iba hydina. Najesť sa bolo treba dosýta, aby sa zabezpečila sýtosť a dostatok jedla počas celého roka. Zvyšky z jedál sa neodhadzovali. Kosti zo šunky a škrupiny vajec dávali roľníci na pole osiate oziminou, aby ju chránili pred krupobitím. Omrvinky zo stola odkladali na liečenie, zamiešali ich medzi osivo alebo ich dávali sliepkam, aby dobre niesli. V regióne Hont si dospievajúce dievčatá mohli v tento deň prvý raz upraviť vlasy do party a chodiť v nej potom až do vydaja každú nedeľu do kostola. Na celom území Slovenska počas Veľkonočnej nedele ženy a dievčatá zvykli popoludní pripravovať ozdobené varené vajíčka – kraslice, písanky – určené buď nápadníkom slobodných dievčat (kúpačom), alebo aj krstným deťom. Na západnom Slovensku sa plietli z vŕbových prútov pre deti korbáče. Malé deti nimi šibali – šibrali gazdiné. Za odmenu dostávali maľované vajcia alebo makové pečivo.

zdroj: www.ludovakultura.sk