Veľkonočné jedlá

U kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom. Predchádzalo mu obdobie štyridsaťdňového pôstu, príprava veľkonočných jedál bola preto radostnou udalosťou v každej rodine. Dbalo sa na to, aby bolo všetko pripravené na Veľkonočnú nedeľu – Vzkriesenie, keď sa na rannú omšu nosili do kostola košíky s jedlom, aby ich kňaz posvätil. Svätili sa koláče, chlieb, šunka, klobásy, slanina, maslo, tvaroh, syr, varené i surové vajíčka, soľ, chren. Posväteným jedlám ľudová viera pripisovala, podobne ako jedlám štedrovečerným, magické vlastnosti. Dávalo sa z nich aj dobytku, časť odrobiniek a škrupinky z vajec do osiva, alebo sa zaorávali do prvej brázdy pri prvej orbe poľa. Používali sa tiež na liečenie. Pestrosť a hojnosť veľkonočných pokrmov na stole mala zabezpečiť blahobyt celej rodiny v priebehu roka. Tradičnými veľkonočnými jedlami, ktoré sa stali symbolom celého sviatku, boli vajíčka, ktoré sa jedli uvarené natvrdo alebo v rôznych jedlách z vajec. Východoslovenskou špecialitou bolo jedlo z mlieka a vajec (syrek, žolta hrudka). V rodinách sa piekli rôzne koláče, z ktorých najväčšia bývala paska, pascha. K pečivám, ktoré sa rozšírili pod vplyvom kresťanstva, patrili veľkonočné baránky pečené v hlinenej alebo plechovej forme. V skladbe veľkonočných jedál mali dôležité miesto mäsité pokrmy, ktoré boli po dlhom pôste vítanou zmenou v stravovaní, a zároveň symbolom sviatočného jedenia. K starej tradícii patrilo pečenie jahňaťa alebo kozľaťa. Tento zvyk v prenesenom význame symbolizoval nevinnú obeť Ježiša Krista – Baránka Božieho. Vo vidieckych domácnostiach sa však najviac jedla šunka – šoudra a klobásy zo zásob, ktoré sa na tento účel odkladali zo zabíjačky. U pravoslávneho a gréckokatolíckeho obyvateľstva bývali na veľkonočnom stole aj mliečne produkty, napríklad tvaroh alebo oštiepok, pretože sa nesmeli v ich prísnom pôste konzumovať. V oblasti Spiša sa jedla švencelina – jedlo pripravené zo všetkých posvätených jedál: šunky, klobásy, chleba, uvareného vajíčka, ktoré sa pokrájali na kúsky, v mise zaliali kyslým mliekom alebo cmarom a posypali nastrúhaným chrenom. Premiešané sa jedlo z jednej misy ako symbol súdržmosti rodiny. K veľkonočnému hodovaniu vždy patrili alkoholické nápoje, pálenka a víno. Obsah a poradie podávaných jedál na veľkonočnú hostinu v jednotlivých lokalitách a rodinách podliehalo tradičným normám, ktoré často pretrvali až do súčasnosti.

zdroj: www.ludovakultura.sk

Aktuálna situácia nám neumožní navštevovať sa počas sviatkov, ale ak máte chuť, môžeme sa navzájom pohostiť v online priestore. Pošlite nám fotky alebo recepty vašich tradičných veľkonočných pokrmov na našu FB stránku (https://www.facebook.com/KCUBaR/) alebo na Instagram (https://www.instagram.com/_kcubar_/), prípadne nás označte pod vašim príspevkom.

Veľká noc

VEĽKÁ NOC alebo pascha je viacdňový kresťanský sviatok pripomínajúci udalosti ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista, do roku 325 slávený v čase židovského sviatku pésah. Od 4. storočia je sviatkom pohyblivým; určuje sa podľa dátumu, na ktorý pripadne Veľkonočná nedeľa. Tou je podľa lunárneho kalendára prvá nedeľa po prvom splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti. K sviatkom Veľkej noci sa viazalo veľké množstvo cirkevných obradov, ale i tradičné obyčaje súvisiace s príchodom jari a novej etapy roľníckeho roka, odkazujúce na predkresťanské obrady, praktiky a zákazy. Významnú úlohu v nich hrali voda, oheň, zeleň a vajíčka. S vodou sa spájala predstava nového života, čistoty a krásy: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty bolo zvykom ranné umývanie sa v potokoch, studničkách, brodenie koní, česanie vlasov pod vŕbami. Obyčaje späté s vodou vrcholili počas Veľkonočného pondelka v podobe polievania vodou. Zeleň je súčasťou Veľkej noci v podobe vŕbových vetvičiek, ktoré kňazi svätili na Kvetnú nedeľu, i korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby. Nimi sa pri šibaní na Veľkonočný pondelok mala preniesť sila prírody na človeka. Očistnú funkciu zohrával hluk: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kostolné zvony, sa zlé sily z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov. Očistná úloha sa pripisovala aj ohňu: na Bielu sobotu sa zvykol v domácnostiach nietiť nový oheň, na ktorom sa potom pripravovali veľkonočné jedlá. V poverových predstavách sa veľkonočný čas spájal s aktivitou nečistých síl. Preto sa v mnohých oblastiach Slovenska nosili na hroby vajíčka a potraviny s cieľom uctiť si mŕtvych predkov.

KRASLICA (pisanka, veľkonočné vajíčko) je slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené k veľkonočným sviatkom. Obetný, obradový alebo osobný dar, ktorého magický účinok malo posilniť farbenie. Symbol jarného oživenia prírody, ktorého predkresťanský význam adaptovala cirkev. Podľa cirkevnej symboliky kraslice spodobujú nanebovzatie Krista. Najstaršie kraslice na území Slovenska dokladajú náleziská v slovanských hroboch zo 7. storočia. Cirkvou nariadené svätenie kraslíc bolo zavedené v 12. storočí. Praktiky obetovať a najmä darovať kraslice pretrvali do dnešných dní. Vo veľkonočnom období sa kraslice kládli na hroby zomrelým (Hont, Novohrad, Gemer), ženy ich dávali svojim krstným deťom (stredné Slovensko), dievčatá na Veľkonočný pondelok svojim šibačom, polievačom ako dar lásky. Zdobenie vajíčok je známe najmä vo východnej Európe. V 20. storočí sa veľkonočné vajíčka na celom území Slovenska, okrem farbenia v rozličných rastlinných odvaroch, neskôr anilínových farbách, zdobili: batikovaním – technikou spočívajúcou v nanášaní vosku kovovou rúrkou alebo špendlíkom na vajce, ktoré sa potom farbilo a vosk sa odstránil teplom, pričom sa miesta pokryté voskom nezafarbili a vytvorili vzor; voskovaním – zafarbený vosk sa nanášal na vajíčko a vytváral vzor; leptaním kapustnicou, octom; vyškrabovaním; oblepovaním dužinou sitiny, slamou, priadzou; drôtovaním (v obciach s rozšíreným drotárstvom). V oblastiach so sklárňami sa robili kraslice zo skla, inde z dreva (okolie Bardejova). Vývinom silnel estetický význam kraslíc. Začali sa objavovať nové techniky zdobenia ( prerezávanie škrupiny zubárskou ihlou) alebo sa ručne zdobené kraslice začali nahrádzať kupovanými čokoládovými vajíčkami. Kraslice dodnes patria k výraznými symbolom veľkonočných sviatkov.

zdroj: www.ludovakultura.sk

Pre inšpiráciu prikladáme aj vzory, ktoré môžete vyskúšať.
Ak zdobíte aj vy a chcete nám to ukázať, pošlite nám vami vyrobené kraslice na našu FB stránku (https://www.facebook.com/KCUBaR/) alebo na Instagram (https://www.instagram.com/_kcubar_/), prípadne nás označte pod vašim príspevkom.

Veľkonočné sviatky – Kvetná nedeľa

PASKA je názov sviatkov Veľkej noci, obradu svätenia veľkonočných jedál a veľkonočného koláča, rozšírený na východnom Slovensku. Vychádza z pomenovania jarnej židovskej slávnosti péssach a jeho pogréčtenej podoby pascha ako oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tradícia pasky sa k nám rozšírila z východného kresťanského obradu. Biely koláč (paska, pascha, paschaľnyj chlib) sa piekol pred Veľkou nocou a v nedeľu ráno na Vzkriesenie sa nosil spolu s vajíčkami, šunkou, klobásami, tvarohom a inými potravinami do kostola posvätiť. Príprava a konzumácia pasky mala v ľudovom prostredí obradový charakter. Jej vydarené upečenie a veľkosť symbolizovali dobrú budúcu úrodu. Niekde sa s posvätenou paskou ponáhľali domov, aby aj úroda bola z poľa rýchlo v stodole. Paska sa rozdelila všetkým členom rodiny a jedla sa so šunkou, tvarohovou hrudkou alebo klobásami. U Rusínov sa pieklo niekoľko koláčov. Najväčšia paska – mama pascha sa jedla na Veľkonočnú nedeľu, menšia pascha sa ponúkala hosťom, polievačom a malé paschy sa piekli pre deti. Odrobinkám z pasky i ostatným posväteným jedlám pripisovala ľudová viera magické vlastnosti. Používali sa ako liečebný i magický prostriedok.

KVETNÁ NEDEĽA je posledná nedeľa pred veľkonočnými sviatkami. V tento deň počas omše kňaz modlitbami, kadidlom a svätenou vodou svätil rozvíjajúce sa vŕbové prúty (baburence, jabrátka, cícky, bahniatky, maňky, búziky, barky), ktoré si veriaci prinášali do kostola. Posvätené prúty, ktoré prípadne roznášali po domoch menšie deti alebo dievčatá, sa na celom Slovensku považovali za magické ochranné predmety. Pri búrke sa kládli do obloka či hádzali do ohňa. Využívali sa tiež v magických liečebných praktikách (napríklad na okurovanie boľavého hrdla), na šibanie dobytka pri prvom výhone a podobne. K úkonom realizovaným na Kvetnú nedeľu, ktoré mali podporiť príchod jari, patrilo symbolické vynášania zimy a chorôb z obce mládežou. Tento zvyk sa v niektorých oblastiach zachoval do polovice 20. storočia. V Honte zhotovovali a vynášali z dediny figurínu Kyseľa a utopili ju v rieke. Na západnom Slovensku zvykli v tento deň dievčatá nosiť po dedine ozdobenú ratolesť (letečko, lesola, hájik, májik) a obchádzať s ňou domy. S predstavou, že spolu so zemou sa na jar všetko otvára, súvisel zvyk nosiť malé deti v tento deň do kostola, aby začali skoro hovoriť. V čase, keď sa na Kvetnú nedeľu v kostole čítali pašie, mali sa hľadačom odhaliť poklady zakopané v zemi. V tento deň najčastejšie konzumovali varené cestoviny a strukoviny, aby sa zabezpečila ich bohatá úroda.

 

zdroj: www.ludovakultura.sk

 

Informácie k súťažiam v oblasti neprofesionálneho umenia

Dovoľujem si Vás informovať o usmernení Národného osvetového centra k systému celoštátnych postupových súťaží v roku 2020. Taktiež nájdete dodatky k propozíciám jednotlivých súťaží neprofesionálneho umenia.

Usmerneniach Národného osvetového centra

Národné osvetové centrum v súvislosti s opatreniami úradu verejného zdravotníctva platnými od 1. októbra 2020 pristupuje k zmenám v rámci systému celoštátnych postupových súťaží a prehliadok vyhlásených v roku 2020. (Celý dokument môžete prečítať na tomto odkaze)

Termíny krajských a celoštátnych postupových súťaží v KSK v oblasti záujmovo-umeleckej činnosti v roku 2020

Názov krajskej súťaže

/Názov celoštátnej súťaže a nový termín podľa usmernenia NOC /
Termín a miesto krajského kolaOrganizátor/
zodp. metodik
MLÁDEŽ SPIEVA – krajská súťaž mládežníckych speváckych zborov
/Mládež spieva, celoštátna súťaž zrušená/
28.2.
Michalovce
ZOS Michalovce
V. KRECULA
ŠAFFOVA OSTROHA – prehliadka sólistov tanečníkov v ľudovom tanci
/Celoštátna súťaž –ZRUŠENÁ/
súťaž v roku 2020 zrušená
/Usmernenie NOC/
KCA Bidovce
I.ZEZULKA
DETSKÉ DIVADELNÉ KOŠICE – malá krajská scénická žatva
/Divadlo a deti, Zlatá priadka
celoštátne súťaže zrušené
/
súťaž v roku 2020 zrušená
/Usmernenie NOC/
KCA Bidovce
K.KONČOVÁ
CINEAMA – KS amatérskej filmovej tvorby
/CINEAMA, 25.-27.9.2020 Bardejovské kúpele/
14.8.
Rožňava
GOS Rožňava
A.KLEINOVÁ
DIVADELNÝ TREBIŠOV– malá krajská scénická žatva ODS
/Belopotockého Mikuláš, celoštátna súťaž zrušená /
24.-25.9. výberom
Trebišov
MaKCJZ Trebišov
X.BAJUSOVÁ
ZAHRAJ, ŽE MI ZAHRAJ – krajská súťaž hudobného folklóru detí
/Vidiečanova Habovka,
CŠ súťaž presunutá na rok 2021
/
Košice
súťaž presunutá na rok 2021 /Usmernenie NOC/
KCÚBaR
M. SVOREŇOVÁ
POLATORICKÁ JAR – KS detských divadiel v maďarskom jazykusúťaž v roku 2020 zrušenáKCMaP Kráľovský Chlmec
ZS. SZIDOROVÁ
66. HVIEZDOSLAVOV KUBÍN – krajská súťažná prehliadka v umeleckom prednese poézie a prózy, tvorby divadiel poézie a detských recitačných kolektívov
/CŠ Hviezdoslavov Kubín,
iba IV. a V. kategórie
/
Michalovce
I. – III. kategória pre tento rok zrušená,
IV. – V. kategória /október/ v digitálnom priestore /usmernenie NOC/
ZOS Michalovce
L.VETRECINOVÁ
VÝTVARNÉ SPEKTRUM KOŠICKÉHO KRAJA – krajská súťaž a výstava neprofesionálnej výtvarnej tvorby
/Výtvarné spektrum, 11.9-4.10.2020, Dubnica nad Váhom/
7.-30.7.2020
Východoslovenské. múzeum, Košice
KCÚBaR
H.TOMONDYOVÁ
AMFO - KS a výstava amatérskej fotografie
/AMFO, 6.-8.11.2020, Nitra/
23.7.-23.8.
Spišská Nová Ves
SOS Spiš. N.V.
V. VLAŠICOVÁ
JAZYKOM TANCA - krajská súťaž a prehliadka choreografií folklórnych súborov a tanečných zoskupení
/Jazykom tanca,
celoštátna súťaž presunutá na rok 2021/
súťaž presunutá na rok 2021 /Usmernenie NOC/KCÚBaR
M. SVOREŇOVÁ
SÁROVA BYSTRICA – krajská postupová súťaž mladých moderátorov
/Sárova Bystrica/
5.11.2020
Michalovce
ZOS Michalovce
L. VETRECINOVÁ

Termíny postupových súťaží – Hvezdárne v pôsobnosti KSK

Čo vieš o hviezdach? 30. ročník vedomostnej astronomickej súťažeOnline 25.5.2020
Hvezdáreň Michalovce
Krajská hvezdáreň Michalovce
Z. Komárek
Vesmír očami detí XXXV. ročník výtvarnej astronomickej súťaže19.3.2020 – regionálne kolo, Hvezdáreň Medzev
(krajské kolá v tejto súťaži nie sú, sú len regionálne a celoslovenské)
Regionálne kolo HV Medzev O. Ballaschová
a celoslovenské kolo SÚH Hurbanovo- D. Výbochová
Dodatky k propozíciám:

Aktualizované termíny krajských postupových súťaží v KSK v oblasti záujmovo-umeleckej činnosti:

Termínovník súťaží 2020

Rúška od nás

Kultúrne centrum Údolia Bodvy a Rudohoria, zariadenie Košického samosprávneho kraja, reagovalo na výzvu Dobrovoľníckeho centra Košického kraja a zapojilo sa do výroby ochranných rúšok. Zamestnanci kultúrneho centra vyrobili jednorazové rúška z papierových kuchynských utierok s použitím kancelárskych gumičiek a lepidla alebo lepiacej pásky. Využiteľnosť takýchto rúšok je všestranná, okrem zdravotníctva.

Zamestnanci kultúrneho centra okrem toho vo vlastnej réžii šijú opakovane použiteľné bavlnené ochranné rúška. Na výrobu používajú napríklad zvyšky látok, ktoré majú v domácnosti. Začiatkom apríla odovzdali na Odbor kultúry a cestovného ruchu KSK 35 ochranných rúšok, ktoré svojpomocne ušili. Kultúrne centrum k podobnej aktivite vyzvalo aj folklórne kolektívy a jednotlivcov združených v Platforme tradičnej ľudovej kultúry. V prípade, ak majú k dispozícii látky môžu ich poskytnúť krajským dobrovoľníkom alebo Košickému samosprávnemu kraju. Župa vyrába rúška vďaka zamestnancom a klientom v sociálnych zariadeniach aj zamestnancom škôl, ktorí takto využívajú prácu z domu. Na výzvu KCÚBaR už reagoval DFS Hanička, ktorá dodala látku, pôvodne určenú na zhotovenie krojových súčiastok.

Ak aj vy doma šijete alebo budete, a neviete kam je možné rúška odniesť, môžete kontaktovať Dobrovoľnícke centrum Košického kraja (dckk@dckk.sk , t.č. 905 601 861) a priamo s nimi sa už dohodnete na ďalšom postupe. Po rúška si prídu, stále ich potrebujú.

Veľmi pekne ďakujeme

Informácie k súťažiam v oblasti tradičnej ľudovej kultúry

Súhrnné informácie k súťažiam v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, ktorých vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum pre 2020:

ŠAFFOVA OSTROHA
súťaž a prehliadka sólistov tanečníkov v ľudovom tanci ZRUŠENÁ

JAZYKOM TANCA
súťaž a prehliadka choreografií folklórnych súborov a tanečných zoskupení PRESUNUTÁ NA ROK 2021

VIDIEČANOVA HABOVKA
súťaž a prehliadka hudobného folklóru detí PRESUNUTÁ NA ROK 2021

Venuša v zoskupení Plejády 

Pre záujemcov o astronómiu oznamujeme, že 3.4. (piatok) v prípade priaznivého počasia budú mať možnosť vidieť planétu Venušu v zoskupení Plejády (Kuriatka). Úkaz bude pozorovateľný po 20:00 hodine smerom na západ aj voľným okom,  pozorovatelia s obyčajným binokulárom budú mať trošku výhodu. Záujemcovia, ktorí nepoznajú Plejády, sa nemusia  báť, lebo Venušu určite na oblohe nájdu ako najjasnejšiu hviezdu. 

Pre odvážnejších by sme odporúčali pozorovať, prípadne fotiť aj 2.4. (štvrtok) presne medzi 20:15:40 sekúnd a 20:16:00 sekúnd, vtedy z okresu Košice – okolie budú môcť pozorovať Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) preletieť cez Plejády. Celý úkaz bude trvať len niekoľko sekúnd, ale bude to mimoriadne fotogenické, natoľko ISS bude len o niečo slabšia ako Venuša.

Namaľuj svoj svet – Vászonra fel! Online

30. marca v pondelok o 16:00 na našej facebookovej a webovej stránke, aj napriek nepriaznivým okolnostiam  sa uskutočnilo zážitkové maľovanie online s Lenkou Nagyovou.

Keď ste nemali možnosť zúčastniť sa živého vysielania, môžeme Vás potešiť. Ešte stále si viete pozrieť video-návod na našej (aj facebook) stránke.


Tieto farby budete potrebovať

K príprave stačí niekoľko jednoduchých krokov:

Zabezpečte si maliarske potreby (štetec, farby a niečo, na čo viete maľovať: plátno, papier, sololit/ktorý treba natrieť základnou farbou/…necháme to na vašu kreativitu)

Pozrite si video online facebooku v plnom rozlíšení.

OZNÁMENIE – Opäť otvorení pre verejnosť

OZNÁMENIE

Kultúrne centrum Údolia Bodvy a Rudohoria, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja oznamuje, že na základe pokynu Predsedu Košického samosprávneho kraja odo dňa 23.11.2020 (vrátane) sprístupní svoje priestory pre verejnosť pri dodržaní všetkých hygienických a bezpečnostných podmienok nariadených štátnymi orgánmi.