MUZIČKA – šicKE-košicKE 2020

Koncom novembra sa malo konať obľúbené podujatie šicKE-košicKE (Stretnutie priateľov folklóru) v Košiciach v Tabačke Kulturfabrik. Podujatie sa nám, žiaľ nepodarilo zorganizovať, ale radi by sme Vám priniesli aspoň nejakú chabú náhradu.

Kapela MUZIČKA nám mala spríjemniť večer koncertom, po ktorom sa mal konať tanečný dom.

Vychutnajte si túto muziku aj jedinečný humor členov kapely 🙂

https://www.youtube.com/watch?v=5YwBS2T5euY

foto: (c) bymaaria.com

Výroba plstených šperkov – šicKE-košicKE 2020

Koncom novembra sa malo konať obľúbené podujatie šicKE-košicKE (Stretnutie priateľov folklóru) v Košiciach v Tabačke Kulturfabrik. Podujatie sa nám, žiaľ nepodarilo zorganizovať, ale radi by sme Vám priniesli aspoň nejakú chabú náhradu.

Zo sekcie tvorivých dielní Vám ukážeme, ako naša kolegyňa Bea vyrába plstené šperky. Prajeme príjemné tvorivé chvíle!

lektorka: Bea Zelená
video: Erik Zelený

Folklórny park

Miesto: Kasárne/Kulturpark, Kukučínova 2, Košice

Termín: 23.júna 2020

Kultúrne centrum Údolia Bodvy a Rudohoria, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, realizovalo podujatie Folklórny park v rámci projektu Kultúru a vedu do regiónu II. 

Oslovené boli základné školy aj návštevníci Kulturparku. Na podujatí sa zúčastnili žiaci 1. a 2. ročníka ZŠ Gemerská, pre ktorých boli pripravené pestré aktivity. Zábavné školičky tanca a spevu s výučbou tancov z obcí Myslava (región Abov) a Rakovec nad Ondavou (región Zemplín) viedli lektori Marianna Svoreňová a Marek Rudňanský. Ukážky hudobného a tanečného  folklóru Abova pripravil DFS Hanička.  Celé podujatie sprevádzala ľudová hudba: Martin Harach (prim), Jakub Hudák (kontrabas), Daniel Falat (akordeón).  Deti sa dozvedeli zaujímavosti z oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prakticky si osvojili niektoré typy tancov, naučili sa spievať do tanca a „rozkázať“ si pred muzikou. Užili si pohybové aj zábavné aktivity s  náradím a s tradičnými  drevenými hračkami. Žiaci boli veľmi aktívni a bezprostrední, stretnutie  bolo veľmi príjemné, zábavné  a veríme že aj poučné. 

Podujatie finančne podporil Košický samosprávny kraj.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.


Na koniec tohto zvláštneho školského roka chceme deti niečim potešiť, zároveň ich niečo nové aj naučiť. Vrámci projektu Kultúru a vedu do regiónu II. máme pripravený Folklórny park so školou tanca (momentálne bezkontaktne), krátkym programom, tvorivými dielňami a zábavnými hrami. Všetko v duchu tradičnej ľudovej kultúry. Dúfam, že nám počasie dopraje, a budeme to vedieť uskutočniť v exteriéri.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Veľkonočné jedlá

U kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom. Predchádzalo mu obdobie štyridsaťdňového pôstu, príprava veľkonočných jedál bola preto radostnou udalosťou v každej rodine. Dbalo sa na to, aby bolo všetko pripravené na Veľkonočnú nedeľu – Vzkriesenie, keď sa na rannú omšu nosili do kostola košíky s jedlom, aby ich kňaz posvätil. Svätili sa koláče, chlieb, šunka, klobásy, slanina, maslo, tvaroh, syr, varené i surové vajíčka, soľ, chren. Posväteným jedlám ľudová viera pripisovala, podobne ako jedlám štedrovečerným, magické vlastnosti. Dávalo sa z nich aj dobytku, časť odrobiniek a škrupinky z vajec do osiva, alebo sa zaorávali do prvej brázdy pri prvej orbe poľa. Používali sa tiež na liečenie. Pestrosť a hojnosť veľkonočných pokrmov na stole mala zabezpečiť blahobyt celej rodiny v priebehu roka. Tradičnými veľkonočnými jedlami, ktoré sa stali symbolom celého sviatku, boli vajíčka, ktoré sa jedli uvarené natvrdo alebo v rôznych jedlách z vajec. Východoslovenskou špecialitou bolo jedlo z mlieka a vajec (syrek, žolta hrudka). V rodinách sa piekli rôzne koláče, z ktorých najväčšia bývala paska, pascha. K pečivám, ktoré sa rozšírili pod vplyvom kresťanstva, patrili veľkonočné baránky pečené v hlinenej alebo plechovej forme. V skladbe veľkonočných jedál mali dôležité miesto mäsité pokrmy, ktoré boli po dlhom pôste vítanou zmenou v stravovaní, a zároveň symbolom sviatočného jedenia. K starej tradícii patrilo pečenie jahňaťa alebo kozľaťa. Tento zvyk v prenesenom význame symbolizoval nevinnú obeť Ježiša Krista – Baránka Božieho. Vo vidieckych domácnostiach sa však najviac jedla šunka – šoudra a klobásy zo zásob, ktoré sa na tento účel odkladali zo zabíjačky. U pravoslávneho a gréckokatolíckeho obyvateľstva bývali na veľkonočnom stole aj mliečne produkty, napríklad tvaroh alebo oštiepok, pretože sa nesmeli v ich prísnom pôste konzumovať. V oblasti Spiša sa jedla švencelina – jedlo pripravené zo všetkých posvätených jedál: šunky, klobásy, chleba, uvareného vajíčka, ktoré sa pokrájali na kúsky, v mise zaliali kyslým mliekom alebo cmarom a posypali nastrúhaným chrenom. Premiešané sa jedlo z jednej misy ako symbol súdržmosti rodiny. K veľkonočnému hodovaniu vždy patrili alkoholické nápoje, pálenka a víno. Obsah a poradie podávaných jedál na veľkonočnú hostinu v jednotlivých lokalitách a rodinách podliehalo tradičným normám, ktoré často pretrvali až do súčasnosti.

zdroj: www.ludovakultura.sk

Aktuálna situácia nám neumožní navštevovať sa počas sviatkov, ale ak máte chuť, môžeme sa navzájom pohostiť v online priestore. Pošlite nám fotky alebo recepty vašich tradičných veľkonočných pokrmov na našu FB stránku (https://www.facebook.com/KCUBaR/) alebo na Instagram (https://www.instagram.com/_kcubar_/), prípadne nás označte pod vašim príspevkom.

Veľká noc

VEĽKÁ NOC alebo pascha je viacdňový kresťanský sviatok pripomínajúci udalosti ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista, do roku 325 slávený v čase židovského sviatku pésah. Od 4. storočia je sviatkom pohyblivým; určuje sa podľa dátumu, na ktorý pripadne Veľkonočná nedeľa. Tou je podľa lunárneho kalendára prvá nedeľa po prvom splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti. K sviatkom Veľkej noci sa viazalo veľké množstvo cirkevných obradov, ale i tradičné obyčaje súvisiace s príchodom jari a novej etapy roľníckeho roka, odkazujúce na predkresťanské obrady, praktiky a zákazy. Významnú úlohu v nich hrali voda, oheň, zeleň a vajíčka. S vodou sa spájala predstava nového života, čistoty a krásy: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty bolo zvykom ranné umývanie sa v potokoch, studničkách, brodenie koní, česanie vlasov pod vŕbami. Obyčaje späté s vodou vrcholili počas Veľkonočného pondelka v podobe polievania vodou. Zeleň je súčasťou Veľkej noci v podobe vŕbových vetvičiek, ktoré kňazi svätili na Kvetnú nedeľu, i korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby. Nimi sa pri šibaní na Veľkonočný pondelok mala preniesť sila prírody na človeka. Očistnú funkciu zohrával hluk: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kostolné zvony, sa zlé sily z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov. Očistná úloha sa pripisovala aj ohňu: na Bielu sobotu sa zvykol v domácnostiach nietiť nový oheň, na ktorom sa potom pripravovali veľkonočné jedlá. V poverových predstavách sa veľkonočný čas spájal s aktivitou nečistých síl. Preto sa v mnohých oblastiach Slovenska nosili na hroby vajíčka a potraviny s cieľom uctiť si mŕtvych predkov.

KRASLICA (pisanka, veľkonočné vajíčko) je slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené k veľkonočným sviatkom. Obetný, obradový alebo osobný dar, ktorého magický účinok malo posilniť farbenie. Symbol jarného oživenia prírody, ktorého predkresťanský význam adaptovala cirkev. Podľa cirkevnej symboliky kraslice spodobujú nanebovzatie Krista. Najstaršie kraslice na území Slovenska dokladajú náleziská v slovanských hroboch zo 7. storočia. Cirkvou nariadené svätenie kraslíc bolo zavedené v 12. storočí. Praktiky obetovať a najmä darovať kraslice pretrvali do dnešných dní. Vo veľkonočnom období sa kraslice kládli na hroby zomrelým (Hont, Novohrad, Gemer), ženy ich dávali svojim krstným deťom (stredné Slovensko), dievčatá na Veľkonočný pondelok svojim šibačom, polievačom ako dar lásky. Zdobenie vajíčok je známe najmä vo východnej Európe. V 20. storočí sa veľkonočné vajíčka na celom území Slovenska, okrem farbenia v rozličných rastlinných odvaroch, neskôr anilínových farbách, zdobili: batikovaním – technikou spočívajúcou v nanášaní vosku kovovou rúrkou alebo špendlíkom na vajce, ktoré sa potom farbilo a vosk sa odstránil teplom, pričom sa miesta pokryté voskom nezafarbili a vytvorili vzor; voskovaním – zafarbený vosk sa nanášal na vajíčko a vytváral vzor; leptaním kapustnicou, octom; vyškrabovaním; oblepovaním dužinou sitiny, slamou, priadzou; drôtovaním (v obciach s rozšíreným drotárstvom). V oblastiach so sklárňami sa robili kraslice zo skla, inde z dreva (okolie Bardejova). Vývinom silnel estetický význam kraslíc. Začali sa objavovať nové techniky zdobenia ( prerezávanie škrupiny zubárskou ihlou) alebo sa ručne zdobené kraslice začali nahrádzať kupovanými čokoládovými vajíčkami. Kraslice dodnes patria k výraznými symbolom veľkonočných sviatkov.

zdroj: www.ludovakultura.sk

Pre inšpiráciu prikladáme aj vzory, ktoré môžete vyskúšať.
Ak zdobíte aj vy a chcete nám to ukázať, pošlite nám vami vyrobené kraslice na našu FB stránku (https://www.facebook.com/KCUBaR/) alebo na Instagram (https://www.instagram.com/_kcubar_/), prípadne nás označte pod vašim príspevkom.

Veľkonočné sviatky – Kvetná nedeľa

PASKA je názov sviatkov Veľkej noci, obradu svätenia veľkonočných jedál a veľkonočného koláča, rozšírený na východnom Slovensku. Vychádza z pomenovania jarnej židovskej slávnosti péssach a jeho pogréčtenej podoby pascha ako oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tradícia pasky sa k nám rozšírila z východného kresťanského obradu. Biely koláč (paska, pascha, paschaľnyj chlib) sa piekol pred Veľkou nocou a v nedeľu ráno na Vzkriesenie sa nosil spolu s vajíčkami, šunkou, klobásami, tvarohom a inými potravinami do kostola posvätiť. Príprava a konzumácia pasky mala v ľudovom prostredí obradový charakter. Jej vydarené upečenie a veľkosť symbolizovali dobrú budúcu úrodu. Niekde sa s posvätenou paskou ponáhľali domov, aby aj úroda bola z poľa rýchlo v stodole. Paska sa rozdelila všetkým členom rodiny a jedla sa so šunkou, tvarohovou hrudkou alebo klobásami. U Rusínov sa pieklo niekoľko koláčov. Najväčšia paska – mama pascha sa jedla na Veľkonočnú nedeľu, menšia pascha sa ponúkala hosťom, polievačom a malé paschy sa piekli pre deti. Odrobinkám z pasky i ostatným posväteným jedlám pripisovala ľudová viera magické vlastnosti. Používali sa ako liečebný i magický prostriedok.

KVETNÁ NEDEĽA je posledná nedeľa pred veľkonočnými sviatkami. V tento deň počas omše kňaz modlitbami, kadidlom a svätenou vodou svätil rozvíjajúce sa vŕbové prúty (baburence, jabrátka, cícky, bahniatky, maňky, búziky, barky), ktoré si veriaci prinášali do kostola. Posvätené prúty, ktoré prípadne roznášali po domoch menšie deti alebo dievčatá, sa na celom Slovensku považovali za magické ochranné predmety. Pri búrke sa kládli do obloka či hádzali do ohňa. Využívali sa tiež v magických liečebných praktikách (napríklad na okurovanie boľavého hrdla), na šibanie dobytka pri prvom výhone a podobne. K úkonom realizovaným na Kvetnú nedeľu, ktoré mali podporiť príchod jari, patrilo symbolické vynášania zimy a chorôb z obce mládežou. Tento zvyk sa v niektorých oblastiach zachoval do polovice 20. storočia. V Honte zhotovovali a vynášali z dediny figurínu Kyseľa a utopili ju v rieke. Na západnom Slovensku zvykli v tento deň dievčatá nosiť po dedine ozdobenú ratolesť (letečko, lesola, hájik, májik) a obchádzať s ňou domy. S predstavou, že spolu so zemou sa na jar všetko otvára, súvisel zvyk nosiť malé deti v tento deň do kostola, aby začali skoro hovoriť. V čase, keď sa na Kvetnú nedeľu v kostole čítali pašie, mali sa hľadačom odhaliť poklady zakopané v zemi. V tento deň najčastejšie konzumovali varené cestoviny a strukoviny, aby sa zabezpečila ich bohatá úroda.

 

zdroj: www.ludovakultura.sk

 

Tanečný dom – Fašiangová tancovačka

Vo februári pokračujeme s ďalším ročníkom Tanečných domov. Fašiangová tancovačka sa bude konať 19.2.2020 o 20:00 v Irish Pube v Košiciach. Roztancujú nás manželia Katarína a Martin Topoľovskí a do tanca zahrá Ľudová hudba Ľuba Hudáka.

Všetci ste srdečne vítaní!

vstup: 3 €

 

Nasledujúci tanečný dom: Dupanica, 15.4.2020, Reštaurácia Capitol

Ocenenie

Národné osvetové centrum pri príležitosti II. ročníka festivalu neprofesionálneho umenia TVOR-BA a Dňa osvetových pracovníkov prvýkrát rozdalo aj ocenenia. Sme nesmierne hrdí na to, že naša kolegyňa Helga Tomondyová je tiež medzi ocenenými a to za dlhoročnú systematickú starostlivosť o rozvoj amatérskej fotografickej tvorby. Ocenenie prevzala na galaprograme festivalu 26. októbra v Bratislave v Divadle Malá scéna STU.

šicKE-košicKE (Stretnutie priateľov folklóru)

šicKE-košicKE je podujatie, ktoré je pokračovaním 20 ročnej histórie Košických folklórnych dní. V roku 2016 sa odštartoval nultý ročník nového podujatia s názvom šicKE-košicKE (Stretnutie priateľov folklóru), na ktorom sa dohodli členovia Platformy tradičnej ľudovej kultúry, ktorí sa pravidelne stretávajú. Platforma tradičnej ľudovej kultúry pozostáva z vedúcich a členov folklórnych kolektívov v Košickom kraji, vyjadrujú svoje názory, potreby a požiadavky na podujatia, vzdelávacie aktivity a ďalšie možnosti prezentácie tradičnej ľudovej kultúry. Cieľom podujatia je spájať detské, mládežnícke a dospelé folklórne kolektívy v rámci územia Košice, Košice – okolie a Košický kraj, vytvoriť priestor na vzájomné stretnutia detí, mládeže i dospelých, priblížiť im ľudové tance, hudbu, spev, remeslá, kroje.

Program prebiehal v štyroch miestnostiach súbežne v košickej Tabačke Kulturfabrik, ktorá je vyhľadávanou inštitúciou zástancami modernej alternatívnej kultúry. Potvrdilo sa, že práve do takého priestoru patrí aj folklór. Našim cieľom bolo aj je ukázať, že folklór je živá záležitosť. Tradičnou ľudovou kultúrou žije množstvo mladých ľudí aj v dnešnej modernej dobe, ktorí neustále nachádzajú inšpiráciu v tancoch, speve a hudbe našich predkov.

Program bol naozaj pestrý.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

PROGRAM:

FOTKY Z PODUJATIA:

V tejto galérii žiadne snímky.