Kultúrne centrum Údolia Bodvy a Rudohoria
Pamätáte si šicKE-košicKE?
Podujatie s podtitulom Stretnutie priateľov folklóru sa konalo 11. októbra 2019. Súčasťou bohatého programu bolo aj premietanie dokumentárnych filmov s tematikou tradičnej ľudovej kultúry.
V nasledujúcich dňoch Vám prinesieme tieto filmy.
Prvým z nich bude dielo pána Ľubora Patscha s názvom Štefan Siváň z Babína.
Prajeme príjemné pozeranie!
VEĽKONOČNÝ PONDELOK je posledný deň kresťanských sviatkov Veľkej noci, spojený s tradičnými obyčajmi oblievania a šibania. Do polovice 20. storočia bolo na západnom Slovensku rozšírené šibanie (šlahačka, šibačka) korbáčom z ôsmich spletených vŕbových prútov, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, poliatie vodou z vedra či hrnčekom, postriekanie voňavou vodou). Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe obyčajové praktiky. Šibať a polievať či kúpať začínali buď už od nedele popoludnia alebo od polnoci na pondelok, alebo od pondelňajšieho svitania. Obchôdzky po domoch (mládenci chodili aj v skupinách v sprievode muziky) boli odmenené pohostením i peniazmi. Menší chlapci, pre ktorých bol vyhradený predovšetkým pondelok, polievali okrem dievčat aj gazdinú. Za odmenu dostali vajíčka, koláč, prípadne drobné peniaze. V niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali, pričom využívali stretnutia vonku a nedostávali nijakú odmenu. Spoločným zvykom, ukončujúcim obdobie Veľkej noci, boli na celom území Slovenska tanečné zábavy (prvé po pôstnom období), ktoré usporadúvala dospelá mládež v pondelok či v utorok večer.
OBLIEVANIE – pôsobenie tekutinou na osoby, zvieratá a predmety s cieľom reálne alebo symbolicky preniesť na ne vlastnosti tekutiny, prípadne overiť ich schopnosti. Oblievanie bolo tradičným ochranným, očistným, plodonosným, liečebným úkonom, spätým s rozličnými obradmi. Najčastejšie sa oblievalo vodou. Na zabezpečenia zdravia sa ľudia oblievali na začiatku zimy a jari. Oráča, kosca i žnicu obradne obliali pred začiatkom poľných prác, aby boli svieži a silní. Manželov pred svadobnou nocou obliali, aby bolo ich manželstvo plodné. Oblievanie v zimnom i jarnom období, pri prvej orbe, kosbe, žatve malo i očistný význam. Prvkom hier pri mŕtvom bolo oblievanie vodou symbolizujúcou život. V obyčajoch remeselníkov i v beániách bolo oblievanie vodou skúškou otužilosti nových učňov a študentov. V liečebných, ale i škodiacich praktikách sa na oblievanie – okrem vody – používali aj rozličné odvary.
ŠIBANIE je magický úkon rozšírený v tradičných roľníckych spoločenstvách, ktorý napodobením bitia a použitím zeleného prútika mal zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia, sily. Vyskytuje sa v kalendárnom obyčajovom cykle (na Mikuláša, Mláďatká, Veľkonočný pondelok) a v pracovných obyčajoch (prvý výhon dobytka, obzeranie obilnín).
VEĽKONOČNÁ NEDEĽA je deň, v ktorom kresťania slávia zmŕtvychvstanie ukrižovaného Krista. V mnohých oblastiach Slovenska bolo v tento deň sviatkov Veľkej noci zaužívané svätenie jedál prinášaných do kostola (na juhozápadnom Slovensku nazývané ako posvácka baránka). Jedlo sa konzumovalo spoločne a rovnako slávnostne ako na Štedrý večer: stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila vopred všetko tak, aby počas jedenia nemusela vstávať. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda delil medzi všetkých prítomných. Potom sa jedlo mäso, prípadne namiesto šunky iba hydina. Najesť sa bolo treba dosýta, aby sa zabezpečila sýtosť a dostatok jedla počas celého roka. Zvyšky z jedál sa neodhadzovali. Kosti zo šunky a škrupiny vajec dávali roľníci na pole osiate oziminou, aby ju chránili pred krupobitím. Omrvinky zo stola odkladali na liečenie, zamiešali ich medzi osivo alebo ich dávali sliepkam, aby dobre niesli. V regióne Hont si dospievajúce dievčatá mohli v tento deň prvý raz upraviť vlasy do party a chodiť v nej potom až do vydaja každú nedeľu do kostola. Na celom území Slovenska počas Veľkonočnej nedele ženy a dievčatá zvykli popoludní pripravovať ozdobené varené vajíčka – kraslice, písanky – určené buď nápadníkom slobodných dievčat (kúpačom), alebo aj krstným deťom. Na západnom Slovensku sa plietli z vŕbových prútov pre deti korbáče. Malé deti nimi šibali – šibrali gazdiné. Za odmenu dostávali maľované vajcia alebo makové pečivo.
zdroj: www.ludovakultura.sk
BIELA SOBOTA je kresťanský sviatok na pamiatku Kristovho vzkriesenia, ktoré pripomínali večerné obrady. V tradičnom zvykosloví deň venovaný vareniu a pečeniu obradových jedál (údená bravčovina, klobásy a huspenina), ktoré sa v rímskokatolíckych oblastiach jedli až počas Veľkonočnej nedele. Masť zo šunky sa odložila na liečenie rán, natieranie volskej šije odretej jarmom alebo nôh, aby pri poľnej práci nepopukali a aby boli chránené pred uštipnutím hadom. V sobotu sa jedla kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa, zahustená vajcom, alebo kapustnica s hríbmi, cesnakom a zápražkou. V evanjelických obciach mäso už večer jedli. Najstarším veľkonočným pokrmom sú na celom území vajíčka a z nich pripravené jedlá. Začiatkom 20. storočia sa pod vplyvom kresťanstva novým prvkom obradových jedál stalo pečenie jahňaťa. Na juhu stredného a západného Slovenska piekli v plechovej forme baránka zo zmesi žemlí, vajec a klobásy. Alebo do mliekom nasiaknutých žemlí spolu s vajcami pridali aj údené mäso a masu v pekáčoch zapekali na stratené kurča či pečku. Tradične v tento deň pečený sladký koláč z kysnutého cesta volali na východe paska, na Orave a v Liptove baba, na Ponitrí osúch, v Novohrade mrváň, v Tekove calta. V Honte piekli mrváne, makovníky a orechovníky. Starší rituál nietenia nového čistého jarného ohňa, ktorého uhlíky sa využívali na magické úkony, kresťanstvo nahradilo už v 8. storočí veľkonočným svätením ohňa. Kresťanský obrad, vykonávaný na Bielu sobotu, spojený s pálením zvyškov oleja z lámp pred kostolom sa ľudovo nazýval pálenie Judáša. S prvým zaznením zvonov (po ich rozviazaní pri spievaní gloria) sa spájalo umývanie a kúpanie v potokoch a studničkách, obchádzanie príbytkov s vodou na ochranu proti ohňu, ich zametanie na ochranu pred hmyzom a hlodavcami, trasenie ovocnými stromami, aby dobre rodili, mastenie pluhov, aby na poliach nerástla burina. Biela sobota bola šťastným dňom na siatie a sadenie. V Honte zvykli počas predpoludnia orať.
zdroj: www.ludovakultura.sk
VEĽKÝ PIATOK je kresťanský sviatok pripomínajúci ukrižovanie Ježiša Krista. V tradičných predstavách bol tento deň na Slovensku spojený so zákazom manipulovať so zemou (napríklad orať, sadiť) a s predstavou o vrcholiacej predjarnej aktivite nepriaznivých síl, škodiacich najmä dobytku. Podľa tradičných predstáv sa v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok mali na určitých miestach chotára stretávať strigy, mali tancovať, kúpať sa v potoku, mútiť maslo pod mostami. Včasráno mali čarovať, zo stajní brať hnoj a odoberať kravám mlieko či lámať konáre ovocných stromov. S cieľom magickej ochrany pred nimi sa zárubne stajní natierali cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi sa okuroval dobytok a podobne. Rozšírená bola viera, že v tento deň sa otvárajú poklady. Veľký piatok bol tiež tradičným termínom značkovania dobytka. Predpokladalo sa totiž, že menej cíti bolesť a rany sa mu rýchlo zahoja. Z predpokladu o rýchlom zacelení rán vychádzal aj zvyk v tento deň štepiť stromy. Na celom Slovensku boli rozšírené praktiky na zabránenie škôd spôsobených na poliach krtmi a hlodavcami (napríklad na juhozápade do lúk zapichovali žŕdky, na ktorých viselo pri údení mäso, aby v nich krty neryli), v domoch a u ľudí hmyzom a hadmi. Vyliečiť staré choroby malo ranné kúpanie a umývanie sa. Čas pred východom slnka býval využívaný na ľúbostné veštby.
zdroj: www.ludovakultura.sk
foto: Török Máté
ZELENÝ ŠTVRTOK podľa kresťanskej veľkonočnej liturgie je dňom konania poslednej večere Krista s apoštolmi. V očakávaní udalostí nasledujúceho Veľkého piatka ako dňa ukrižovania Krista sa prestalo zvoniť kostolnými zvonmi: zaviazali sa; odviezli sa do Ríma. K týmto obradom sa v tradičných obyčajoch na Slovensku pridávali staršie zvyky, vychádzajúce z predstavy o potrebe magickej ochrany ľudí i hospodárstva (napríklad vyvolávaním hluku rapkaním na rapkáčoch) pred nadprirodzenými silami, ktoré sa mali aktivizovať na začiatku jarného obdobia. Okrem povier a úkonov spojených s posledným zvonením zvonov (v okolí Nitry gazdiná štrngajúc zväzkom kľúčov obišla gazdovstvo, aby zahnala hlodavce; v okolí Bratislavy gazda obišiel pole a škodcov odháňal búchaním cepmi o zem; na Kysucach triasli počas zvonenia zvonov stromy, aby narástlo veľa ovocia) bol tento deň spojený aj s umývaním sa v čerstvej tečúcej vode s predstavou, že tak sa človek zbaví lišajov, vredov, bradavíc, svrabu, ale aj pieh a vyrážok. Zelený štvrtok bol zaužívaným termínom prvého výhonu dobytka na pastvu. Rozšírené boli obyčaje spojené s jeho magickou ochranou proti zlým silám a chorobám a na zabezpečenie prosperity: dobytok musel prekračovať žeravé uhlíky, šibali ho vŕbovými prútmi, koňom do hrivy a kravám na rohy uväzovali červené stužky proti urieknutiu a podobne. Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava a konzumácia zeleninových jedál a cestovín, v južných oblastiach Slovenska sa na Zelený štvrtok varili polievky a prívarky z mladých listov špenátu, šťavela i žihľavy, ktoré mali očistiť krv. Mládenci takmer na celom Slovensku zvykli v tento deň obchádzať domy a sypať do pitvorov či na prahy izieb mravce, symbolizujúce hojnosť a prinášajúce navštíveným rodinám šťastie.
zdroj: www.ludovakultura.sk
obraz: Posledná večera (Leonardo da Vinci)
U kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom. Predchádzalo mu obdobie štyridsaťdňového pôstu, príprava veľkonočných jedál bola preto radostnou udalosťou v každej rodine. Dbalo sa na to, aby bolo všetko pripravené na Veľkonočnú nedeľu – Vzkriesenie, keď sa na rannú omšu nosili do kostola košíky s jedlom, aby ich kňaz posvätil. Svätili sa koláče, chlieb, šunka, klobásy, slanina, maslo, tvaroh, syr, varené i surové vajíčka, soľ, chren. Posväteným jedlám ľudová viera pripisovala, podobne ako jedlám štedrovečerným, magické vlastnosti. Dávalo sa z nich aj dobytku, časť odrobiniek a škrupinky z vajec do osiva, alebo sa zaorávali do prvej brázdy pri prvej orbe poľa. Používali sa tiež na liečenie. Pestrosť a hojnosť veľkonočných pokrmov na stole mala zabezpečiť blahobyt celej rodiny v priebehu roka. Tradičnými veľkonočnými jedlami, ktoré sa stali symbolom celého sviatku, boli vajíčka, ktoré sa jedli uvarené natvrdo alebo v rôznych jedlách z vajec. Východoslovenskou špecialitou bolo jedlo z mlieka a vajec (syrek, žolta hrudka). V rodinách sa piekli rôzne koláče, z ktorých najväčšia bývala paska, pascha. K pečivám, ktoré sa rozšírili pod vplyvom kresťanstva, patrili veľkonočné baránky pečené v hlinenej alebo plechovej forme. V skladbe veľkonočných jedál mali dôležité miesto mäsité pokrmy, ktoré boli po dlhom pôste vítanou zmenou v stravovaní, a zároveň symbolom sviatočného jedenia. K starej tradícii patrilo pečenie jahňaťa alebo kozľaťa. Tento zvyk v prenesenom význame symbolizoval nevinnú obeť Ježiša Krista – Baránka Božieho. Vo vidieckych domácnostiach sa však najviac jedla šunka – šoudra a klobásy zo zásob, ktoré sa na tento účel odkladali zo zabíjačky. U pravoslávneho a gréckokatolíckeho obyvateľstva bývali na veľkonočnom stole aj mliečne produkty, napríklad tvaroh alebo oštiepok, pretože sa nesmeli v ich prísnom pôste konzumovať. V oblasti Spiša sa jedla švencelina – jedlo pripravené zo všetkých posvätených jedál: šunky, klobásy, chleba, uvareného vajíčka, ktoré sa pokrájali na kúsky, v mise zaliali kyslým mliekom alebo cmarom a posypali nastrúhaným chrenom. Premiešané sa jedlo z jednej misy ako symbol súdržmosti rodiny. K veľkonočnému hodovaniu vždy patrili alkoholické nápoje, pálenka a víno. Obsah a poradie podávaných jedál na veľkonočnú hostinu v jednotlivých lokalitách a rodinách podliehalo tradičným normám, ktoré často pretrvali až do súčasnosti.
zdroj: www.ludovakultura.sk
Aktuálna situácia nám neumožní navštevovať sa počas sviatkov, ale ak máte chuť, môžeme sa navzájom pohostiť v online priestore. Pošlite nám fotky alebo recepty vašich tradičných veľkonočných pokrmov na našu FB stránku (https://www.facebook.com/KCUBaR/) alebo na Instagram (https://www.instagram.com/_kcubar_/), prípadne nás označte pod vašim príspevkom.
VEĽKÁ NOC alebo pascha je viacdňový kresťanský sviatok pripomínajúci udalosti ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista, do roku 325 slávený v čase židovského sviatku pésah. Od 4. storočia je sviatkom pohyblivým; určuje sa podľa dátumu, na ktorý pripadne Veľkonočná nedeľa. Tou je podľa lunárneho kalendára prvá nedeľa po prvom splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti. K sviatkom Veľkej noci sa viazalo veľké množstvo cirkevných obradov, ale i tradičné obyčaje súvisiace s príchodom jari a novej etapy roľníckeho roka, odkazujúce na predkresťanské obrady, praktiky a zákazy. Významnú úlohu v nich hrali voda, oheň, zeleň a vajíčka. S vodou sa spájala predstava nového života, čistoty a krásy: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty bolo zvykom ranné umývanie sa v potokoch, studničkách, brodenie koní, česanie vlasov pod vŕbami. Obyčaje späté s vodou vrcholili počas Veľkonočného pondelka v podobe polievania vodou. Zeleň je súčasťou Veľkej noci v podobe vŕbových vetvičiek, ktoré kňazi svätili na Kvetnú nedeľu, i korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby. Nimi sa pri šibaní na Veľkonočný pondelok mala preniesť sila prírody na človeka. Očistnú funkciu zohrával hluk: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kostolné zvony, sa zlé sily z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov. Očistná úloha sa pripisovala aj ohňu: na Bielu sobotu sa zvykol v domácnostiach nietiť nový oheň, na ktorom sa potom pripravovali veľkonočné jedlá. V poverových predstavách sa veľkonočný čas spájal s aktivitou nečistých síl. Preto sa v mnohých oblastiach Slovenska nosili na hroby vajíčka a potraviny s cieľom uctiť si mŕtvych predkov.
KRASLICA (pisanka, veľkonočné vajíčko) je slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené k veľkonočným sviatkom. Obetný, obradový alebo osobný dar, ktorého magický účinok malo posilniť farbenie. Symbol jarného oživenia prírody, ktorého predkresťanský význam adaptovala cirkev. Podľa cirkevnej symboliky kraslice spodobujú nanebovzatie Krista. Najstaršie kraslice na území Slovenska dokladajú náleziská v slovanských hroboch zo 7. storočia. Cirkvou nariadené svätenie kraslíc bolo zavedené v 12. storočí. Praktiky obetovať a najmä darovať kraslice pretrvali do dnešných dní. Vo veľkonočnom období sa kraslice kládli na hroby zomrelým (Hont, Novohrad, Gemer), ženy ich dávali svojim krstným deťom (stredné Slovensko), dievčatá na Veľkonočný pondelok svojim šibačom, polievačom ako dar lásky. Zdobenie vajíčok je známe najmä vo východnej Európe. V 20. storočí sa veľkonočné vajíčka na celom území Slovenska, okrem farbenia v rozličných rastlinných odvaroch, neskôr anilínových farbách, zdobili: batikovaním – technikou spočívajúcou v nanášaní vosku kovovou rúrkou alebo špendlíkom na vajce, ktoré sa potom farbilo a vosk sa odstránil teplom, pričom sa miesta pokryté voskom nezafarbili a vytvorili vzor; voskovaním – zafarbený vosk sa nanášal na vajíčko a vytváral vzor; leptaním kapustnicou, octom; vyškrabovaním; oblepovaním dužinou sitiny, slamou, priadzou; drôtovaním (v obciach s rozšíreným drotárstvom). V oblastiach so sklárňami sa robili kraslice zo skla, inde z dreva (okolie Bardejova). Vývinom silnel estetický význam kraslíc. Začali sa objavovať nové techniky zdobenia ( prerezávanie škrupiny zubárskou ihlou) alebo sa ručne zdobené kraslice začali nahrádzať kupovanými čokoládovými vajíčkami. Kraslice dodnes patria k výraznými symbolom veľkonočných sviatkov.
zdroj: www.ludovakultura.sk
Pre inšpiráciu prikladáme aj vzory, ktoré môžete vyskúšať.
Ak zdobíte aj vy a chcete nám to ukázať, pošlite nám vami vyrobené kraslice na našu FB stránku (https://www.facebook.com/KCUBaR/) alebo na Instagram (https://www.instagram.com/_kcubar_/), prípadne nás označte pod vašim príspevkom.
PASKA je názov sviatkov Veľkej noci, obradu svätenia veľkonočných jedál a veľkonočného koláča, rozšírený na východnom Slovensku. Vychádza z pomenovania jarnej židovskej slávnosti péssach a jeho pogréčtenej podoby pascha ako oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tradícia pasky sa k nám rozšírila z východného kresťanského obradu. Biely koláč (paska, pascha, paschaľnyj chlib) sa piekol pred Veľkou nocou a v nedeľu ráno na Vzkriesenie sa nosil spolu s vajíčkami, šunkou, klobásami, tvarohom a inými potravinami do kostola posvätiť. Príprava a konzumácia pasky mala v ľudovom prostredí obradový charakter. Jej vydarené upečenie a veľkosť symbolizovali dobrú budúcu úrodu. Niekde sa s posvätenou paskou ponáhľali domov, aby aj úroda bola z poľa rýchlo v stodole. Paska sa rozdelila všetkým členom rodiny a jedla sa so šunkou, tvarohovou hrudkou alebo klobásami. U Rusínov sa pieklo niekoľko koláčov. Najväčšia paska – mama pascha sa jedla na Veľkonočnú nedeľu, menšia pascha sa ponúkala hosťom, polievačom a malé paschy sa piekli pre deti. Odrobinkám z pasky i ostatným posväteným jedlám pripisovala ľudová viera magické vlastnosti. Používali sa ako liečebný i magický prostriedok.
KVETNÁ NEDEĽA je posledná nedeľa pred veľkonočnými sviatkami. V tento deň počas omše kňaz modlitbami, kadidlom a svätenou vodou svätil rozvíjajúce sa vŕbové prúty (baburence, jabrátka, cícky, bahniatky, maňky, búziky, barky), ktoré si veriaci prinášali do kostola. Posvätené prúty, ktoré prípadne roznášali po domoch menšie deti alebo dievčatá, sa na celom Slovensku považovali za magické ochranné predmety. Pri búrke sa kládli do obloka či hádzali do ohňa. Využívali sa tiež v magických liečebných praktikách (napríklad na okurovanie boľavého hrdla), na šibanie dobytka pri prvom výhone a podobne. K úkonom realizovaným na Kvetnú nedeľu, ktoré mali podporiť príchod jari, patrilo symbolické vynášania zimy a chorôb z obce mládežou. Tento zvyk sa v niektorých oblastiach zachoval do polovice 20. storočia. V Honte zhotovovali a vynášali z dediny figurínu Kyseľa a utopili ju v rieke. Na západnom Slovensku zvykli v tento deň dievčatá nosiť po dedine ozdobenú ratolesť (letečko, lesola, hájik, májik) a obchádzať s ňou domy. S predstavou, že spolu so zemou sa na jar všetko otvára, súvisel zvyk nosiť malé deti v tento deň do kostola, aby začali skoro hovoriť. V čase, keď sa na Kvetnú nedeľu v kostole čítali pašie, mali sa hľadačom odhaliť poklady zakopané v zemi. V tento deň najčastejšie konzumovali varené cestoviny a strukoviny, aby sa zabezpečila ich bohatá úroda.
zdroj: www.ludovakultura.sk
ŠAFFOVA OSTROHA
súťaž a prehliadka sólistov tanečníkov v ľudovom tanci ZRUŠENÁ
JAZYKOM TANCA
súťaž a prehliadka choreografií folklórnych súborov a tanečných zoskupení PRESUNUTÁ NA ROK 2021
VIDIEČANOVA HABOVKA
súťaž a prehliadka hudobného folklóru detí PRESUNUTÁ NA ROK 2021