VEĽKONOČNÝ PONDELOK je posledný deň kresťanských sviatkov Veľkej noci, spojený s tradičnými obyčajmi oblievania a šibania. Do polovice 20. storočia bolo na západnom Slovensku rozšírené šibanie (šlahačka, šibačka) korbáčom z ôsmich spletených vŕbových prútov, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, poliatie vodou z vedra či hrnčekom, postriekanie voňavou vodou). Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe obyčajové praktiky. Šibať a polievať či kúpať začínali buď už od nedele popoludnia alebo od polnoci na pondelok, alebo od pondelňajšieho svitania. Obchôdzky po domoch (mládenci chodili aj v skupinách v sprievode muziky) boli odmenené pohostením i peniazmi. Menší chlapci, pre ktorých bol vyhradený predovšetkým pondelok, polievali okrem dievčat aj gazdinú. Za odmenu dostali vajíčka, koláč, prípadne drobné peniaze. V niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali, pričom využívali stretnutia vonku a nedostávali nijakú odmenu. Spoločným zvykom, ukončujúcim obdobie Veľkej noci, boli na celom území Slovenska tanečné zábavy (prvé po pôstnom období), ktoré usporadúvala dospelá mládež v pondelok či v utorok večer.

OBLIEVANIE – pôsobenie tekutinou na osoby, zvieratá a predmety s cieľom reálne alebo symbolicky preniesť na ne vlastnosti tekutiny, prípadne overiť ich schopnosti. Oblievanie bolo tradičným ochranným, očistným, plodonosným, liečebným úkonom, spätým s rozličnými obradmi. Najčastejšie sa oblievalo vodou. Na zabezpečenia zdravia sa ľudia oblievali na začiatku zimy a jari. Oráča, kosca i žnicu obradne obliali pred začiatkom poľných prác, aby boli svieži a silní. Manželov pred svadobnou nocou obliali, aby bolo ich manželstvo plodné. Oblievanie v zimnom i jarnom období, pri prvej orbe, kosbe, žatve malo i očistný význam. Prvkom hier pri mŕtvom bolo oblievanie vodou symbolizujúcou život. V obyčajoch remeselníkov i v beániách bolo oblievanie vodou skúškou otužilosti nových učňov a študentov. V liečebných, ale i škodiacich praktikách sa na oblievanie – okrem vody – používali aj rozličné odvary.

ŠIBANIE je magický úkon rozšírený v tradičných roľníckych spoločenstvách, ktorý napodobením bitia a použitím zeleného prútika mal zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia, sily. Vyskytuje sa v kalendárnom obyčajovom cykle (na Mikuláša, Mláďatká, Veľkonočný pondelok) a v pracovných obyčajoch (prvý výhon dobytka, obzeranie obilnín).

VEĽKONOČNÁ NEDEĽA je deň, v ktorom kresťania slávia zmŕtvychvstanie ukrižovaného Krista. V mnohých oblastiach Slovenska bolo v tento deň sviatkov Veľkej noci zaužívané svätenie jedál prinášaných do kostola (na juhozápadnom Slovensku nazývané ako posvácka baránka). Jedlo sa konzumovalo spoločne a rovnako slávnostne ako na Štedrý večer: stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila vopred všetko tak, aby počas jedenia nemusela vstávať. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda delil medzi všetkých prítomných. Potom sa jedlo mäso, prípadne namiesto šunky iba hydina. Najesť sa bolo treba dosýta, aby sa zabezpečila sýtosť a dostatok jedla počas celého roka. Zvyšky z jedál sa neodhadzovali. Kosti zo šunky a škrupiny vajec dávali roľníci na pole osiate oziminou, aby ju chránili pred krupobitím. Omrvinky zo stola odkladali na liečenie, zamiešali ich medzi osivo alebo ich dávali sliepkam, aby dobre niesli. V regióne Hont si dospievajúce dievčatá mohli v tento deň prvý raz upraviť vlasy do party a chodiť v nej potom až do vydaja každú nedeľu do kostola. Na celom území Slovenska počas Veľkonočnej nedele ženy a dievčatá zvykli popoludní pripravovať ozdobené varené vajíčka – kraslice, písanky – určené buď nápadníkom slobodných dievčat (kúpačom), alebo aj krstným deťom. Na západnom Slovensku sa plietli z vŕbových prútov pre deti korbáče. Malé deti nimi šibali – šibrali gazdiné. Za odmenu dostávali maľované vajcia alebo makové pečivo.

zdroj: www.ludovakultura.sk

BIELA SOBOTA je kresťanský sviatok na pamiatku Kristovho vzkriesenia, ktoré pripomínali večerné obrady. V tradičnom zvykosloví deň venovaný vareniu a pečeniu obradových jedál (údená bravčovina, klobásy a huspenina), ktoré sa v rímskokatolíckych oblastiach jedli až počas Veľkonočnej nedele. Masť zo šunky sa odložila na liečenie rán, natieranie volskej šije odretej jarmom alebo nôh, aby pri poľnej práci nepopukali a aby boli chránené pred uštipnutím hadom. V sobotu sa jedla kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa, zahustená vajcom, alebo kapustnica s hríbmi, cesnakom a zápražkou. V evanjelických obciach mäso už večer jedli. Najstarším veľkonočným pokrmom sú na celom území vajíčka a z nich pripravené jedlá. Začiatkom 20. storočia sa pod vplyvom kresťanstva novým prvkom obradových jedál stalo pečenie jahňaťa. Na juhu stredného a západného Slovenska piekli v plechovej forme baránka zo zmesi žemlí, vajec a klobásy. Alebo do mliekom nasiaknutých žemlí spolu s vajcami pridali aj údené mäso a masu v pekáčoch zapekali na stratené kurča či pečku. Tradične v tento deň pečený sladký koláč z kysnutého cesta volali na východe paska, na Orave a v Liptove baba, na Ponitrí osúch, v Novohrade mrváň, v Tekove calta. V Honte piekli mrváne, makovníky a orechovníky. Starší rituál nietenia nového čistého jarného ohňa, ktorého uhlíky sa využívali na magické úkony, kresťanstvo nahradilo už v 8. storočí veľkonočným svätením ohňa. Kresťanský obrad, vykonávaný na Bielu sobotu, spojený s pálením zvyškov oleja z lámp pred kostolom sa ľudovo nazýval pálenie Judáša. S prvým zaznením zvonov (po ich rozviazaní pri spievaní gloria) sa spájalo umývanie a kúpanie v potokoch a studničkách, obchádzanie príbytkov s vodou na ochranu proti ohňu, ich zametanie na ochranu pred hmyzom a hlodavcami, trasenie ovocnými stromami, aby dobre rodili, mastenie pluhov, aby na poliach nerástla burina. Biela sobota bola šťastným dňom na siatie a sadenie. V Honte zvykli počas predpoludnia orať.

zdroj: www.ludovakultura.sk

VEĽKÝ PIATOK je kresťanský sviatok pripomínajúci ukrižovanie Ježiša Krista. V tradičných predstavách bol tento deň na Slovensku spojený so zákazom manipulovať so zemou (napríklad orať, sadiť) a s predstavou o vrcholiacej predjarnej aktivite nepriaznivých síl, škodiacich najmä dobytku. Podľa tradičných predstáv sa v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok mali na určitých miestach chotára stretávať strigy, mali tancovať, kúpať sa v potoku, mútiť maslo pod mostami. Včasráno mali čarovať, zo stajní brať hnoj a odoberať kravám mlieko či lámať konáre ovocných stromov. S cieľom magickej ochrany pred nimi sa zárubne stajní natierali cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi sa okuroval dobytok a podobne. Rozšírená bola viera, že v tento deň sa otvárajú poklady. Veľký piatok bol tiež tradičným termínom značkovania dobytka. Predpokladalo sa totiž, že menej cíti bolesť a rany sa mu rýchlo zahoja. Z predpokladu o rýchlom zacelení rán vychádzal aj zvyk v tento deň štepiť stromy. Na celom Slovensku boli rozšírené praktiky na zabránenie škôd spôsobených na poliach krtmi a hlodavcami (napríklad na juhozápade do lúk zapichovali žŕdky, na ktorých viselo pri údení mäso, aby v nich krty neryli), v domoch a u ľudí hmyzom a hadmi. Vyliečiť staré choroby malo ranné kúpanie a umývanie sa. Čas pred východom slnka býval využívaný na ľúbostné veštby.

zdroj: www.ludovakultura.sk
foto: Török Máté

ZELENÝ ŠTVRTOK podľa kresťanskej veľkonočnej liturgie je dňom konania poslednej večere Krista s apoštolmi. V očakávaní udalostí nasledujúceho Veľkého piatka ako dňa ukrižovania Krista sa prestalo zvoniť kostolnými zvonmi: zaviazali sa; odviezli sa do Ríma. K týmto obradom sa v tradičných obyčajoch na Slovensku pridávali staršie zvyky, vychádzajúce z predstavy o potrebe magickej ochrany ľudí i hospodárstva (napríklad vyvolávaním hluku rapkaním na rapkáčoch) pred nadprirodzenými silami, ktoré sa mali aktivizovať na začiatku jarného obdobia. Okrem povier a úkonov spojených s posledným zvonením zvonov (v okolí Nitry gazdiná štrngajúc zväzkom kľúčov obišla gazdovstvo, aby zahnala hlodavce; v okolí Bratislavy gazda obišiel pole a škodcov odháňal búchaním cepmi o zem; na Kysucach triasli počas zvonenia zvonov stromy, aby narástlo veľa ovocia) bol tento deň spojený aj s umývaním sa v čerstvej tečúcej vode s predstavou, že tak sa človek zbaví lišajov, vredov, bradavíc, svrabu, ale aj pieh a vyrážok. Zelený štvrtok bol zaužívaným termínom prvého výhonu dobytka na pastvu. Rozšírené boli obyčaje spojené s jeho magickou ochranou proti zlým silám a chorobám a na zabezpečenie prosperity: dobytok musel prekračovať žeravé uhlíky, šibali ho vŕbovými prútmi, koňom do hrivy a kravám na rohy uväzovali červené stužky proti urieknutiu a podobne. Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava a konzumácia zeleninových jedál a cestovín, v južných oblastiach Slovenska sa na Zelený štvrtok varili polievky a prívarky z mladých listov špenátu, šťavela i žihľavy, ktoré mali očistiť krv. Mládenci takmer na celom Slovensku zvykli v tento deň obchádzať domy a sypať do pitvorov či na prahy izieb mravce, symbolizujúce hojnosť a prinášajúce navštíveným rodinám šťastie.

zdroj: www.ludovakultura.sk

obraz: Posledná večera (Leonardo da Vinci)