PASKA je názov sviatkov Veľkej noci, obradu svätenia veľkonočných jedál a veľkonočného koláča, rozšírený na východnom Slovensku. Vychádza z pomenovania jarnej židovskej slávnosti péssach a jeho pogréčtenej podoby pascha ako oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tradícia pasky sa k nám rozšírila z východného kresťanského obradu. Biely koláč (paska, pascha, paschaľnyj chlib) sa piekol pred Veľkou nocou a v nedeľu ráno na Vzkriesenie sa nosil spolu s vajíčkami, šunkou, klobásami, tvarohom a inými potravinami do kostola posvätiť. Príprava a konzumácia pasky mala v ľudovom prostredí obradový charakter. Jej vydarené upečenie a veľkosť symbolizovali dobrú budúcu úrodu. Niekde sa s posvätenou paskou ponáhľali domov, aby aj úroda bola z poľa rýchlo v stodole. Paska sa rozdelila všetkým členom rodiny a jedla sa so šunkou, tvarohovou hrudkou alebo klobásami. U Rusínov sa pieklo niekoľko koláčov. Najväčšia paska – mama pascha sa jedla na Veľkonočnú nedeľu, menšia pascha sa ponúkala hosťom, polievačom a malé paschy sa piekli pre deti. Odrobinkám z pasky i ostatným posväteným jedlám pripisovala ľudová viera magické vlastnosti. Používali sa ako liečebný i magický prostriedok.
KVETNÁ NEDEĽA je posledná nedeľa pred veľkonočnými sviatkami. V tento deň počas omše kňaz modlitbami, kadidlom a svätenou vodou svätil rozvíjajúce sa vŕbové prúty (baburence, jabrátka, cícky, bahniatky, maňky, búziky, barky), ktoré si veriaci prinášali do kostola. Posvätené prúty, ktoré prípadne roznášali po domoch menšie deti alebo dievčatá, sa na celom Slovensku považovali za magické ochranné predmety. Pri búrke sa kládli do obloka či hádzali do ohňa. Využívali sa tiež v magických liečebných praktikách (napríklad na okurovanie boľavého hrdla), na šibanie dobytka pri prvom výhone a podobne. K úkonom realizovaným na Kvetnú nedeľu, ktoré mali podporiť príchod jari, patrilo symbolické vynášania zimy a chorôb z obce mládežou. Tento zvyk sa v niektorých oblastiach zachoval do polovice 20. storočia. V Honte zhotovovali a vynášali z dediny figurínu Kyseľa a utopili ju v rieke. Na západnom Slovensku zvykli v tento deň dievčatá nosiť po dedine ozdobenú ratolesť (letečko, lesola, hájik, májik) a obchádzať s ňou domy. S predstavou, že spolu so zemou sa na jar všetko otvára, súvisel zvyk nosiť malé deti v tento deň do kostola, aby začali skoro hovoriť. V čase, keď sa na Kvetnú nedeľu v kostole čítali pašie, mali sa hľadačom odhaliť poklady zakopané v zemi. V tento deň najčastejšie konzumovali varené cestoviny a strukoviny, aby sa zabezpečila ich bohatá úroda.
zdroj: www.ludovakultura.sk