VEĽKONOČNÁ NEDEĽA je deň, v ktorom kresťania slávia zmŕtvychvstanie ukrižovaného Krista. V mnohých oblastiach Slovenska bolo v tento deň sviatkov Veľkej noci zaužívané svätenie jedál prinášaných do kostola (na juhozápadnom Slovensku nazývané ako posvácka baránka). Jedlo sa konzumovalo spoločne a rovnako slávnostne ako na Štedrý večer: stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila vopred všetko tak, aby počas jedenia nemusela vstávať. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda delil medzi všetkých prítomných. Potom sa jedlo mäso, prípadne namiesto šunky iba hydina. Najesť sa bolo treba dosýta, aby sa zabezpečila sýtosť a dostatok jedla počas celého roka. Zvyšky z jedál sa neodhadzovali. Kosti zo šunky a škrupiny vajec dávali roľníci na pole osiate oziminou, aby ju chránili pred krupobitím. Omrvinky zo stola odkladali na liečenie, zamiešali ich medzi osivo alebo ich dávali sliepkam, aby dobre niesli. V regióne Hont si dospievajúce dievčatá mohli v tento deň prvý raz upraviť vlasy do party a chodiť v nej potom až do vydaja každú nedeľu do kostola. Na celom území Slovenska počas Veľkonočnej nedele ženy a dievčatá zvykli popoludní pripravovať ozdobené varené vajíčka – kraslice, písanky – určené buď nápadníkom slobodných dievčat (kúpačom), alebo aj krstným deťom. Na západnom Slovensku sa plietli z vŕbových prútov pre deti korbáče. Malé deti nimi šibali – šibrali gazdiné. Za odmenu dostávali maľované vajcia alebo makové pečivo.
zdroj: www.ludovakultura.sk