VEĽKÁ NOC alebo pascha je viacdňový kresťanský sviatok pripomínajúci udalosti ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista, do roku 325 slávený v čase židovského sviatku pésah. Od 4. storočia je sviatkom pohyblivým; určuje sa podľa dátumu, na ktorý pripadne Veľkonočná nedeľa. Tou je podľa lunárneho kalendára prvá nedeľa po prvom splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti. K sviatkom Veľkej noci sa viazalo veľké množstvo cirkevných obradov, ale i tradičné obyčaje súvisiace s príchodom jari a novej etapy roľníckeho roka, odkazujúce na predkresťanské obrady, praktiky a zákazy. Významnú úlohu v nich hrali voda, oheň, zeleň a vajíčka. S vodou sa spájala predstava nového života, čistoty a krásy: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty bolo zvykom ranné umývanie sa v potokoch, studničkách, brodenie koní, česanie vlasov pod vŕbami. Obyčaje späté s vodou vrcholili počas Veľkonočného pondelka v podobe polievania vodou. Zeleň je súčasťou Veľkej noci v podobe vŕbových vetvičiek, ktoré kňazi svätili na Kvetnú nedeľu, i korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby. Nimi sa pri šibaní na Veľkonočný pondelok mala preniesť sila prírody na človeka. Očistnú funkciu zohrával hluk: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kostolné zvony, sa zlé sily z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov. Očistná úloha sa pripisovala aj ohňu: na Bielu sobotu sa zvykol v domácnostiach nietiť nový oheň, na ktorom sa potom pripravovali veľkonočné jedlá. V poverových predstavách sa veľkonočný čas spájal s aktivitou nečistých síl. Preto sa v mnohých oblastiach Slovenska nosili na hroby vajíčka a potraviny s cieľom uctiť si mŕtvych predkov.
KRASLICA (pisanka, veľkonočné vajíčko) je slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené k veľkonočným sviatkom. Obetný, obradový alebo osobný dar, ktorého magický účinok malo posilniť farbenie. Symbol jarného oživenia prírody, ktorého predkresťanský význam adaptovala cirkev. Podľa cirkevnej symboliky kraslice spodobujú nanebovzatie Krista. Najstaršie kraslice na území Slovenska dokladajú náleziská v slovanských hroboch zo 7. storočia. Cirkvou nariadené svätenie kraslíc bolo zavedené v 12. storočí. Praktiky obetovať a najmä darovať kraslice pretrvali do dnešných dní. Vo veľkonočnom období sa kraslice kládli na hroby zomrelým (Hont, Novohrad, Gemer), ženy ich dávali svojim krstným deťom (stredné Slovensko), dievčatá na Veľkonočný pondelok svojim šibačom, polievačom ako dar lásky. Zdobenie vajíčok je známe najmä vo východnej Európe. V 20. storočí sa veľkonočné vajíčka na celom území Slovenska, okrem farbenia v rozličných rastlinných odvaroch, neskôr anilínových farbách, zdobili: batikovaním – technikou spočívajúcou v nanášaní vosku kovovou rúrkou alebo špendlíkom na vajce, ktoré sa potom farbilo a vosk sa odstránil teplom, pričom sa miesta pokryté voskom nezafarbili a vytvorili vzor; voskovaním – zafarbený vosk sa nanášal na vajíčko a vytváral vzor; leptaním kapustnicou, octom; vyškrabovaním; oblepovaním dužinou sitiny, slamou, priadzou; drôtovaním (v obciach s rozšíreným drotárstvom). V oblastiach so sklárňami sa robili kraslice zo skla, inde z dreva (okolie Bardejova). Vývinom silnel estetický význam kraslíc. Začali sa objavovať nové techniky zdobenia ( prerezávanie škrupiny zubárskou ihlou) alebo sa ručne zdobené kraslice začali nahrádzať kupovanými čokoládovými vajíčkami. Kraslice dodnes patria k výraznými symbolom veľkonočných sviatkov.
zdroj: www.ludovakultura.sk
Pre inšpiráciu prikladáme aj vzory, ktoré môžete vyskúšať.
Ak zdobíte aj vy a chcete nám to ukázať, pošlite nám vami vyrobené kraslice na našu FB stránku (https://www.facebook.com/KCUBaR/) alebo na Instagram (https://www.instagram.com/_kcubar_/), prípadne nás označte pod vašim príspevkom.
